Jina Park – The Moon Palace

Unikátne maľby kórejskej umelkyne Jiny Park už na prvý pohľad zaujmú ambivalentným charakterom, ktorý je výsledkom spojenia intenzívnej farebnosti, okázalosti vizuálneho exotizmu a povedomých výjavov v kombinácii so snovou, až surrealisticky absurdnou atmosférou rozvíjajúcou sa po bližšie neidentifikovateľných priestorových priehľadoch s narušenou perspektívou. Napäté emócie akcelerujú chladne pôsobiace štylizované architektonické prvky a akási ilúzia života existujúca v časovom vákuu, v ktorom autorka šikovne konzervuje odkazy na minulosť, prvky súčastnosti či vlastnú víziu budúcnosti.

V tvorbe Jiny Park sa organicky prepájajú vplyvy novej lipskej školy s poučením o technike tradičnej kórejskej maľby, pričom autorku otvorene inšpiruje surrealizmus či nemecká nová vecnosť. Pre smerovanie jej vízie bol dôležitý presun z Lipska do Berlína a následná konfrontácia s novými kultúrnymi a spoločenskými fenoménmi. Aktuálny výstavný projekt The Moon Palace prirodzene nadväzuje na minulé maliarske série Collector’s Room (2018) a The Guardians of Cabinets (2020), ktorými zadefinovala svoj umelecký prejav, autorské uvažovanie a technologické postupy. Charakter viacvrstvových vizuálnych kompozícií buduje kolážovitým spôsobom, v ktorom voľne spája abstrahujúcu geometrickú formu s konkrétnymi prírodnými elementmi a apropriovanými sochárskymi prácami zo svetových dejín umenia. Spôsob selektívnej maliarskej práce a vizuálneho kurátorstva jej dáva voľnosť pri komponovaní hierarchických vzťahov, vďaka čomu výsledné výjavy pripomínajú zátišia či divadelné kulisy. Zozbierané predobrazy zvierat, sôch, rastlín či predmetov autorka nachádza v historických knihách, múzeách alebo zoologických a botanických záhradách, s ktorými sa často spája imperialistická história. Umeleckou rekontextualizáciou otvára nové možnosti ich čítania a zároveň upriamuje pozornosť na túžby jednotlivcov po vlastníctve.

Autorkine obrazy sú inšpirované historickým zberateľstvom a tzv. kabinetmi kuriozít (nem. Wunderkammer). Tie, okrem toho, že v minulosti reflektovali vkus svojich vlastníkov, zároveň komunikovali aj ich sociálne postavenie. Spojenie rôznych prírodných, etnologických či geografických objektov, vynálezov, exotických zvierat či rastlín, umeleckých artefaktov a náboženských pamiatok predchádzalo novodobému múzejníctvu, monarchovia a aristokrati zase protokurátorom. V 18. storočí sa koncepcia kabinetu kuriozít rozšírila prostredníctvom čínskych misionárov aj do Kórey. Chaekgado – orientálna rekonštrukcia „wunderkammerov“ mala formu maľovaných knižníc, ktoré okrem motívov kníh obsahovali aj rôzne exotické objekty. Vďaka maľbám Chaekgado sa autorka zoznámila s kabinetmi kuriozít, ktoré ju následne inšpirovali vytvoriť jej vlastnú verziu. Park okrem na prvý pohľad neškodnej témy zberateľstva však zohľadňuje a kritizuje európsky imperializmus či koloniálne vykorisťovanie, ktoré sa vyvinuli z túžby po moci, vlastníctve a z márnivosti dobyvateľov. Príkladom sú zobrazenia zvierat a rastlín, formou ktorých reaguje na kultúrnu apropriáciu európskych mocností, ktoré v 19. storočí otvárali zoologické záhrady plné exotických exponátov.

Koncepcia výstavného projektu The Moon Palace je postavená na výbere z aktuálnych malieb a kresieb, ktoré pre komplexnejší obraz o autorkinej tvorbe dopĺňame selekciou prác zo starších maliarskych sérií Collector’s Room (2018) a The Guardians of Cabinets (2020). V rozsiahlej samostatnej expozícii Park pokračuje v úvahách o túžbe po osobnom vlastníctve, ktorú demonštruje vizuálnymi maliarskymi kolážami. Použité rastlinné motívy vybrala z botanických záhrad, zvieracie figúry našla v zoo a architektonické prvky či sochy selektuje z navštívených múzeí a galérií. Finálne kompozície sú výsledkom osobných preferencií, pričom autorka vedome neskúma a ani sa nezaoberá mytológiou či symbolikou historických predobrazov a nezohľadňuje ani zadefinované zvieracie personifikácie. Vlastným diváckym interpretáciám však zostáva otvorená. Maliarska selekcia je založená na osobnom vkuse, ktorý prirodzene spája široké spektrum dejín umenia s kultúrnymi odkazmi zo súčasnosti. Prirodzene tak prepája vysoké umenie s gýčom, výsledkom čoho je nová individuálna hierarchia založená na osobnom videní sveta.

Neodmysliteľnou súčasťou autorkinho originálneho maliarskeho prejavu je použitie pre náš kontext veľmi ojedinelej techniky vaječnej tempery. Pomalé miešanie farebných pigmentov s vajcami či inými emulziami, ktoré je doložené už z prvého storočia nášho letopočtu, má najbližšie k tradičnej kórejskej maliarskej technike. Park túto časovo veľmi náročnú historickú techniku, ktorá sa nedá porovnať s flexibilitou oleja či rýchlosťou akrylu, aktualizuje zvolenými motívmi, výraznou farebnosťou a drobnými organickým „chybami“, ktoré vznikajú pri odstraňovaný maliarskych pások z plátien. K ambivalentnému vizuálnemu charakteru prispievajú aj súčasne pôsobiace abstraktné farebné plochy či geometrické vzory, ktoré však prevzala z dekorácií kabinetov kuriozít a využíva ich na budovanie priestorovej ilúzie a perspektívnych skratiek.

Už počas štúdia bola Park konfrontovaná s eurocentrickými predsudkami a orientálnym pohľadom na svoju tvorbu. Bolo jej odporúčané, aby do malieb vkladala viac ázijských reálií či „kórejskej“ estetiky. Reflektovanie národnej identity však nikdy nebolo jej hlavnou témou. Usilovala sa o svoj vlastný umelecký prejav. Tieto nevhodné očakávania ju podnietili k premýšľaniu o vlastnej identite, individualizme a o tom, či by mala byť národnosť reflektovaná v umeleckej tvorbe. Možno aj vďaka takýmto nevyžiadaným radám jej tvorba nakoniec plnohodnotne funguje v celosvetovom kontexte, pričom ostáva verná svojej identite a štýlu.

Jina Park (*1980) sa narodila v Soule, žije a tvorí v Berlíne. V roku 2003 získala bakalársky titul po štúdiu orientálnej maľby na Kórejskej univerzite v Soule. Po štyroch rokoch aktívneho pôsobenia na soulskej výtvarnej scéne sa presťahovala do Nemecka, kde v roku 2012 absolvovala štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Lipsku pod vedením profesora Nea Raucha a Heriberta C. Ottersbacha. Samostatne vystavovala v inštitúciách ako NON Berlin (Berlín), UNC Gallery (Soul) či UBIK Space (Viedeň) a jej práce boli súčasťou skupinových výstav v galériách v New Yorku (Satellite Art Club), Soule (Hangaram Art Museum, Amore Gallery, S Factory), Hongkongu (UNC Gallery) či Berlíne (Plateau Gallery, Art von Frei).

Premierové uvedenie kórejskej umelkyne Jiny Park na Slovensku prináša a organizuje v spolupráci so Zoya Gallery agentúra Primecut Contemporary Culture, ktorá sa venuje celosvetovému poradenstvu v oblasti súčasasného vizuálneho umenia.

42